Veľké budovanie a éra „súdruhov“

Po druhej svetovej vojne prevzala moc Komunistická strana, ktorá začala riadiť štát podľa sovietskeho vzoru. Tradičné oslovenie „pán“ alebo „pani“ muselo ísť bokom a povinne sa zaviedlo oslovenie „súdruh“. Všetko sa plánovalo na päť rokov dopredu, pričom tieto „päťročnice“ mali niekedy takmer nesplniteľné ciele.

Slovensko ako jedna veľká fabrika

Hlavným heslom doby bola industrializácia – teda stavanie tovární.

• Stavby na zelenej lúke: Vznikli obri ako hlinikáreň v Žiari nad Hronom alebo Východoslovenské železiarne v Košiciach.

• Čo sa vyrábalo? Spočiatku hlavne oceľ a zbrane, kvôli čomu bol v obchodoch často nedostatok bežných vecí. Neskôr sa však slovenské továrne preslávili výrobou moderných televízorov a chladničiek.

• Cena za pokrok: Fabriky dali prácu tisícom ľudí, ale často za cenu ničenia životného prostredia.

Zmeny na dedine: Koniec gazdovania

Na vidieku prebehla kolektivizácia. Roľníci boli často násilím nútení odovzdať svoju pôdu a stroje do spoločných družstiev (JRD). Mnohí z nich radšej odišli do miest, kde hľadali prácu v nových fabrikách a sociálne istoty.

Život v panelákoch a nová tvár krajiny

Slovensko sa v tomto období výrazne zmenilo:

• Elektrifikácia: Celé územie bolo konečne napojené na elektrinu.

• Panelové sídliská: Aby mali ľudia z tovární kde bývať, v mestách vyrástli obrovské sídliská, prezývané aj „nocľahárne“. Hoci zaniklo veľa historických budov, státisíce rodín získali moderné byty s kúpeľňou a ústredným kúrením.

• Životná úroveň: Tá sa síce zvyšovala, ale stále nedosahovala úroveň západnej Európy.

Odvrátená tvár režimu

Nie všetko bolo ideálne. Režim tvrdo zasahoval proti tým, ktorých považoval za nepriateľov:

• Akcia B: Nepohodlných ľudí (napr. inteligenciu) násilne vysťahovali z ich bytov v mestách, aby sa do nich mohli nasťahovať funkcionári strany.

• Menová reforma: Štát nečakane vymenil peniaze, čím milióny ľudí prakticky okradol o ich celoživotné úspory.

• Boj proti názorom: Tí, ktorí chceli pre Slovensko viac slobody (napr. federatívne usporiadanie), boli označovaní za „buržoáznych nacionalistov“ a končili vo väzeniach.

Tento príbeh socializmu je plný kontrastov – na jednej strane modernizácia a nové byty, na druhej strane strata slobody a majetku.