Nástup na trón a osvietenský absolutizmus

Mária Terézia (1717 – 1780) bola najstaršou dcérou cisára Karola VI. a na trón habsburskej monarchie nastúpila v roku 1740 na základe tzv. pragmatickej sankcie. Hoci nebola vychovávaná ako budúca vládkyňa, dokázala sa úlohy zhostiť a vládla až do svojej smrti v roku 1780. Jej vládnutie sa označuje ako osvietenský absolutizmus, pretože svoje rozhodnutia a reformy konzultovala s okruhom vzdelaných poradcov a snažila sa prebudovať monarchiu na moderný európsky štát.

Vojny a obrana ríše

Začiatok jej vlády bol poznačený bojom o uznanie jej postavenia proti susedným štátom, najmä Prusku a Bavorsku. V tejto kritickej situácii (vojna o rakúske dedičstvo) jej vojensky pomohla uhorská šľachta, za čo bola v roku 1741 v Bratislave korunovaná za uhorskú kráľovnú. Hoci v sedemročnej vojne stratila Sliezsko, podarilo sa jej udržať celistvosť ríše a pre svojho manžela, Františka Štefana Lotrinského, dosiahla titul nemeckého cisára.

Kľúčové reformy pre modernizáciu krajiny

Vojny odhalili zaostalosť ríše, čo panovníčku podnietilo k rozsiahlym zmenám:

• Školská reforma (Ratio educationis, 1777): Zaviedla povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Školy mali vychovávať užitočných občanov a vzdelanie sa stalo prístupným pre každého. Vznikli triviálne (ľudové) školy, kde sa učilo v materinskom jazyku. Zaujímavosťou je, že letné prázdniny vznikli preto, aby deti mohli pomáhať pri zbere úrody na poliach.

• Hospodárske reformy: Najvýznamnejšou bol urbársky patent (1767), ktorý určil maximálne povinnosti poddaných voči pánom a zlepšil ich postavenie. Na našom území sa začali pestovať nové plodiny ako zemiaky a kukurica. Podporovala tiež rozvoj manufaktúr a baníctva na Slovensku.

• Súdne reformy: Mária Terézia zakázala vynucovanie priznania mučením (tortúru) a definitívne zrušila procesy s čarodejnicami.

Osobný život a rodina

Mária Terézia bola známa nielen ako panovníčka, ale aj ako vzorná matka. Mala 16 detí, z ktorých ju prežilo desať. Udržiavala s nimi písomný kontakt a radila im aj v dospelosti. Sama bola veľmi vzdelaná a ovládala päť jazykov: nemčinu, taliančinu, francúzštinu, španielčinu a latinčinu. Jej manžel František Štefan Lotrinský bol tiež podnikavý a založil významné manufaktúry, napríklad na keramiku v Holíči.