Slovensko v prúde zmien: Humanizmus, reformácia a rekatolizácia

1. Nový pohľad na svet: Humanizmus a renesancia V 16. storočí k nám začali prenikať myšlienky humanizmu, ktoré kládli dôraz na slobodu človeka, rozvoj vied a školstva. Tento vplyv sa viditeľne odrazil v architektúre ako renesancia. V mestách vyrastali honosné radnice (napríklad v Levoči s typickými arkádami) a na vidieku si šľachta stavala pohodlné kaštiele v Bytči, Fričovciach či Strážkach. Medzi významných vzdelancov tohto obdobia patril arcibiskup Mikuláš Oláh či palatín Juraj Turzo, ktorý bol známy tým, že ovládal viacero jazykov vrátane slovenčiny.

2. Trnava – „Slovenský Rím“ Kvôli osmanskej hrozbe a obsadeniu Ostrihomu sa hlavným náboženským centrom Uhorska stala Trnava. V meste vyrástlo toľko kostolov, že získalo prezývku „Malý“ alebo „Slovenský Rím“. Trnava zohrávala kľúčovú úlohu v školstve, najmä po roku 1635, kedy tu Peter Pázmaň založil Trnavskú univerzitu.

3. Zápas o vieru: Reformácia a vznik nových cirkví Reformácia, inšpirovaná Martinom Lutherom, sa šírila najmä v mestách cez kňazov a učiteľov.

• Evanjelická cirkev: Definitívne sa sformovala na synode v Žiline v roku 1610 pod ochranou Juraja Turza.

• Gréckokatolícka cirkev: Vznikla v roku 1646 po uzavretí užhorodskej únie. Zatiaľ čo sa medzi Slovákmi a Nemcami šírila najmä Lutherova reformácia, u Maďarov dominovalo učenie Jána Kalvína.

4. Rekatolizácia a školský súboj Katolícka cirkev reagovala na šírenie reformácie snahou o návrat veriacich – rekatolizáciou. Hlavným nástrojom bolo školstvo. Zatiaľ čo katolíci mali univerzitu v Trnave a gymnáziá spravované jezuitmi, protestanti mohli získať vyššie vzdelanie napríklad na kolégiu v Prešove.

5. Unikátne svedectvo: Artikulárne kostoly Po šopronskom sneme (1681) si protestanti mohli stavať vlastné chrámy, tzv. artikulárne kostoly, ktoré však museli spĺňať prísne obmedzenia:

• Museli byť postavené výhradne z dreva bez použitia jediného klinca.

• Nesmeli mať vežu a vchod nesmel viesť priamo z ulice. Jedným z najznámejších je kostolík v Hronseku, ktorý je dnes zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.