Zrod občana: Ako sme sa naučili byť slobodnými

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 nastala obrovská zmena. Ľudia, ktorí boli predtým v Uhorsku vnímaní skôr ako „bezprávna masa“, sa prvýkrát stali rovnoprávnymi občanmi. Získali práva, o ktorých sa im predtým ani nesnívalo: mohli slobodne voliť, zakladať si politické strany a najmä združovať sa v spolkoch.

Spolky ako „školy demokracie“

Demokracia nebola len o veľkej politike v parlamente. Pre bežného človeka sa odohrávala hlavne v jeho obci a v spolku, ktorého bol členom. Práve tu sa ľudia učili:

• Slobodne hovoriť, ale aj načúvať druhým.

• Rešpektovať rôznorodosť názorov.

• Spolupracovať na spoločnom dobre.

Kto všetko mal svoj spolok?

Spolková činnosť bola neuveriteľne pestrá a hravá. Každý si našiel to svoje:

• Hasiči: Dobrovoľné hasičské spolky boli najmasovejšie (mali až 80 000 členov!) a nájdeme ich takmer v každej dedine. Okrem hasenia ohňa šírili osvetu a kultúru.

• Športovci: V 30. rokoch sa hitom stal futbal, hokej a volejbal. Športové kluby vznikali v mestách aj na dedinách.

• Ženy: Spolok Živena, vedený Elenou Maróthy-Šoltésovou, pomáhal Slovenkám vzdelávať sa a pripravoval ich na aktívny občiansky život.

• Mládež: Veľkej obľube sa tešil napríklad Skaut, ktorý mal silné zastúpenie aj v Petržalke.

• Robotníci a remeselníci: Zakladali si odbory, aby chránili svoje práva, ale aj organizovali výlety či kultúrne akcie.

Prečo je to dôležité dnes?

Vďaka ústave a slobode tlače začali na Slovensku vychádzať stovky novín a časopisov. Spolky učili ľudí, že politika nie je len „panským huncútstvom“, ale že každý z nás môže ovplyvniť svet okolo seba, ak sa spojí s ostatnými.