Téma sa zameriava na nastolenie a fungovanie nacistickej diktatúry v Nemecku v medzivojnovom období. Na základe zdrojov možno túto tému zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• Hospodársky a politický rozvrat: Po prvej svetovej vojne sa Nemecko stalo demokratickou Weimarskou republikou, ale čelilo obrovským problémom. Kvôli reparáciám nemecká marka stratila hodnotu (ľudia mali milióny, za ktoré si nič nekúpili) a situáciu definitívne zhoršila svetová hospodárska kríza v roku 1929, ktorá priniesla hlad a nezamestnanosť.

• Vzostup Adolfa Hitlera: Krízu využila nacistická strana (NSDAP). Hitler sľuboval ľuďom istoty a v roku 1932 sa nacisti stali najsilnejšou stranou. V januári 1933 sa Hitler stal kancelárom a postupne zlikvidoval demokraciu – zakázal ostatné strany, ovládol školstvo a súdy a vytvoril sieť tajnej polície (Gestapo) na potláčanie odporcov.

• Ideológia a propaganda: Režim stál na teórii o nadradenosti nemeckej (nordickej) rasy a menejcennosti iných národov (Slovanov, Židov, Rómov), čo Hitler opísal už v roku 1925 v knihe Mein Kampf. Kľúčovú úlohu hrala propaganda vedená Josephom Goebbelsom, ktorý veril, že „stokrát opakovaná lož sa stane pravdou“.

• Rasové prenasledovanie: Nacisti zaviedli systematickú diskrimináciu Židov, najmä prostredníctvom Norimberských zákonov (1935), ktoré im vzali občianske práva. Postupne im zakázali používať dopravu, vlastniť autá, navštevovať kultúrne inštitúcie a dokonca vlastniť domáce zvieratá.

• Smerovanie k vojne: Hitler otvorene odmietol versailleskú mierovú zmluvu, vystúpil zo Spoločnosti národov a začal budovať armádu. Jeho cieľom bolo získanie „životného priestoru“ a pomsta za porážku v prvej svetovej vojne, čo viedlo k rozpútaniu druhej svetovej vojny.