Pavúkovce a ich príbuzní

Medzi najznámejších zástupcov patria pavúk križiak obyčajný a kliešť obyčajný, ktoré majú podobnú stavbu tela.

• Križiak obyčajný:
  Telo tvorí hlavohruď a bruško. Na hlavohrudi má osem očí a štyri páry nôh.
  Na brušku sú snovacie bradavice, ktorými vyrába pavučinu. Pavučinu tká podľa vrodeného inštinktu, korisť (napr. muchy) usmrcuje jedom a potom ju „vypije“ pomocou tráviacich štiav.
• Kliešť obyčajný:
  Žije na okrajoch lesov, v kroch a vysokej tráve. Samička je vonkajší parazit, prisaje sa na kožu človeka alebo zvieraťa a živí sa krvou. Samček prijíma najmä rastlinné šťavy.
  Kliešte sú nebezpečné tým, že môžu prenášať choroby, napríklad kliešťový zápal mozgu a lymskú boreliózu. Pri náleze kliešťa ho treba čo najskôr opatrne vybrať pinzetou a miesto dezinfikovať.

Lesný hmyz

Hmyz v lese má telo rozdelené na hlavu, hruď a bruško, pričom na hrudi má tri páry končatín.

• Mravce:
  Žijú v zložitých spoločenstvách v mraveniskách. Spoločenstvo tvoria robotnice, samičky (kráľovné) a samčeky.
  Mravce sú považované za „lesných upratovačov“, pretože konzumujú veľké množstvo hmyzu a uhynutých živočíchov. Niektoré druhy žijú v symbióze s voškami, od ktorých získavajú sladkú šťavu.
• Lykožrút:
  Žije pod kôrou stromov a pri premnožení môže spôsobiť vysychanie aj zdravých stromov, čo z neho robí nebezpečného škodcu.
• Ďalšie užitočné druhy:
  V lesoch žijú aj iné zaujímavé druhy, ako napríklad húseničiar (živí sa húsenicami), lumok (kladie vajíčka do lariev iného hmyzu), svietivka svätojánska či naše veľké chrobáky roháč obyčajný a fúzač veľký.

Biologická rovnováha v lese

V zdravom lese existuje biologická rovnováha medzi lovcami a korisťou. Ak je však les poškodený (víchrice, znečistenie, zásahy človeka), môže dôjsť k nežiaducemu premnoženiu určitých druhov hmyzu, ktoré následne les ohrozujú.