1. Členitosť pobrežia a európske ostrovy

Európa má mimoriadne dlhú pobrežnú čiaru (až 382 000 km), čo v minulosti výrazne ovplyvnilo rozvoj obchodu a námorníctva. Najdlhšie pobrežie má Nórsko, a to najmä vďaka fjordom – hlbokým ľadovcovým zálivom.

• Najväčšie ostrovy: Veľká Británia, Island a Írsko.

• Známe polostrovy: Škandinávsky (najväčší), Pyrenejský, Balkánsky a Apeninský, ktorý je známy svojím tvarom „čižmy“.

• Moria a prielivy: Najväčším európskym morom je Stredozemné more. Strategickým miestom je Gibraltársky prieliv, ktorý oddeľuje Európu od Afriky.

2. Povrch: Od nížin až po sopky

Povrch Európy je veľmi rozmanitý a umožňoval migráciu obyvateľstva.

• Pohoria: Najvyšším a najrozľahlejším pohorím sú Alpy s najvyšším vrchom Mont Blanc (4 807 m n. m.). Na Slovensku sa nachádza najvyšší bod Karpát – Gerlachovský štít. Ďalšími dôležitými pohoriami sú Pyreneje, Apeniny či Ural na východe.

• Nížiny: Najrozľahlejšou je Východoeurópska nížina.

• Sopečná činnosť: Európa má aj aktívne sopky, ako sú Etna na Sicílii, Vezuv či Hekla na Islande.

3. Podnebie a počasie

Podnebie Európy ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceánu a teplý Severoatlantický prúd, ktorý zabezpečuje, že moria na severe v zime nezamŕzajú.

• Podnebné pásma: Rozlišujeme subarktické (sever), mierne (väčšina Európy) a subtropické pásmo (juh).

• Typy podnebia: V miernom pásme sa rozlišuje oceánske (veľa zrážok, mierne zimy) a kontinentálne podnebie (teplé letá, mrazivé zimy).

• Extrémy: V súčasnosti Európu čoraz častejšie trápia vlny horúčav a suchá spôsobené globálnym otepľovaním.

4. Vodstvo: Rieky a jazerá

Európska riečna sieť je dôležitá pre dopravu aj energetiku.

• Najdlhšie rieky: Najdlhšou riekou je Volga, ktorá ústí do bezodtokového Kaspického mora. Druhou najdlhšou je Dunaj, ktorý preteká aj cez Bratislavu a vytvára v Rumunsku obrovskú deltu.

• Jazerá: Najväčším sladkovodným jazerom je Ladožské jazero v Rusku. V strednej Európe dominuje plytký Balaton. Mnohé jazerá, najmä v Škandinávii a Alpách (napr. Lago di Garda), sú ľadovcového pôvodu.

5. Prírodné krajiny a vzácna fauna

Rastlinstvo a živočíšstvo sa mení v závislosti od podnebia.

• Sever: Nachádza sa tu tundra s machmi a lišajníkmi, kde žijú soby a polárne líšky.

• Stred: Väčšinu územia pokrýva tajga (ihličnaté lesy) alebo zmiešané a listnaté lesy. Stepné oblasti s úrodnou černozemou boli zväčša premenené na polia.

• Juh: Pre Stredomorie je typická macchia (nízke kroviny).

• Vzácne zvieratá: V Európe môžeme stretnúť rysa, chráneného dropa, divoké oslíky kulan alebo kriticky ohrozeného tuleneho stredomorského, ktorý prežíva v neprístupných jaskyniach gréckych ostrovov